Numerická identita a nelineárny čas

[Medea]

Fyzik Hugh Everett, vo svojej , predpokladá, že ak má nejaký kvantový dej viacero možných výsledkov, tak sa uskutočnia všetky, ale v rôznych alternatívnych budúcnostiach. Ak napr. elektrón môže prejsť pri dvojštrbinovom experimente štrbinou A alebo B, tak počas experimentu vznikne trs svetov, v ktorých elektrón prešiel štrbinou A a súčasne aj trs svetov, v ktorých prešiel štrbinou B.

***
Toto kvantové vetvenie by samozrejme viedlo k alternatívnym históriám. Vďaka špecifickej konštelácii kvantových javov by napr. mohol John urobiť dve rôzne, navzájom sa vylučujúce rozhodnutia v alternatívnych časových líniách, pričom jedno by viedlo napr. k tomu, že 30. augusta 2000 by bol v New Yorku, a okrem toho by bol 30. augusta 2000, v alternatívnej časovej línii, v Londýne. Mohol by byť jeden John súčasne na dvoch rôznych miestach?

Odpoveď by mohla byť taká, že 30. august 2000 v jednej línii a 30. august 2000 v druhej línii, nie sú jeden čas, ale dva rôzne časy (ako napr. nejaký okamih z roku 1539 je iný čas, než nejaký okamih z roku 1601). My si bežne predstavujeme čas ako lineárne usporiadanú štruktúru momentov, teda pre každé dva rôzne momenty t(1) a t(2) sa dá povedať, že t(1) predchádzal t(2) alebo naopak, t(2) predchádzal t(1). Predstavme si však, že by bol náš obvyklý model lineárne usporiadaného času chybný a okrem porovnateľných momentov, by existovali aj neporovnateľné, ako napr. tie dva s Johnom v Londýne a s Johnom v New Yorku. Teda dva rôzne momenty by mohli byť chronologicky porovnateľné, ako sme na to zvyknutý, alebo neporovnateľné.

Tak ako nás nemusí prekvapovať, že John je v roku 1997 v Tokiu a v roku 2000 v Lime, nemalo by nás ani prekvapovať, že John je v čase v t(1), ktorý sa jemu javí ako 30. august 2000, v Londýne a v čase t(2), ktorý sa mu tiež javí ako 30. august 2000, v New Yorku, pokiaľ sú teda t(1) a t(2) dva rôzne časové momenty času, ktorý nemá lineárne usporiadanú štruktúru časových momentov.

[Medea]

[Foxy]